Uncategorized

Na strednej škole ma veľmi zaujímala ekonomická teória a tak trocha počítače. Mal som to teda ideálny odbor na ekonomickej univerzite – Fakultu hospodárskej informatiky.

Život na vysokej škole sa veľmi líšil od toho na čo som si štyri roky na strednej škole zvykal. Nebol tu žiadny harmonogram, o všetkom som rozhodoval sám. Hneď v prvom ročníku som sa stretol s ľuďmi s ktorými sa stretávam doteraz. Väčšina z týchto ľudí paradoxne neštudovala informatiku ale účtovníctvo. Napriek tomu sme často chodili spoločne na akcie rôzneho typu – chaty, imatrikulácie, lámavice, chodbovice. Mám tú česť sa s týmito priateľmi stretávať a komunikovať aj teraz. Sú to výnimoční priatelia a bez týchto ľudí by svet nebol tak skvelé miesto.

Školu som stihol v štandardnom termíne, čiže štúdium mi trvalo štandardných 5 rokov. Prvé tri roky bolo všeobecnejšie bakalárske štúdium, bolo viac ekonomickej teórie a štatistických a rôznych iných predmetov. Ďalšie inžinierske štúdium už bolo zamerané viac na informatiku, nakoľko som študoval na katedre aplikovanej informatiky.

Vyštudovať univerzitu (vysokú školu) bola veľká vec, myslím že som bol prvý ktorý v rodine skončil vysokú školu tak verím že naši boli na mňa hrdí.

Počas školy som naštastie neustále pracoval na rôznych brigádach, od štvrtého ročníka som už pracoval v spoločnosti KODYS Slovensko ako konzultant pre informačné systémy.

Dva roky po ukončení inžinierskeho štúdia mi začalo chýbať akademické prostredie. Dal som sa teda na dráhu mladého vedca – teoretika – a začalo moje dlhé doktorandské štúdium. Doktorandské štúdium som navštevoval externe. Mal som výborného školiteľa pána Sterna (bývalý rektor Ekonomickej Univerzity v Bratislave) ktorý ma podporoval a vždy sa ma vedel správne opýtať. Skúsenosti. Žiaľ, nestihol som odovzdať záverečnú prácu a tak vyšla nazmar moja prvotná snaha. Zodpovednosť však leží na mne. Napriek tomu doktorandské štúdium vnímam ako veľmi zaujímavú životnú (6 ročnú) skúsenosť.