Súkromné

Gymnázium Jána Bosca.

Stredná škola bola o niečo odlišnejšia od základnej školy. V prvom rade poznal som len jediného budúceho spolužiaka – Dušana. Boli sme dvaja lendačania v škole na záhorí neďaleko senice – vo vtedy najmladšom meste Šaštín – stráže. Áno, pri bazilike p.Márie sedembolestnej. Škola bola pod správou Saleziánov Dona Bosca.

Humanitné cirkevné gymnázium malo z dnešného pohľadu pomerne tvrdý denný režim. Gymnázium bolo povinne internátne, ja som chodil na mesačné „turnusy“. Každý deň sme mali súkromnú sv. omšu, po škole dve hodiny vychádzok (vychádzky sa museli podpisovať). Potom boli tri hodiny štúdia priamo v triede, nakoľko internát bol o poschodie vyššie – nad triedami. Po večeri každý druhý deň „rajóny“ – upratali sme celý objekt internátu. Večerné modlitby a večierka o 22:10 po celé 4 roky.

Škola bola chlapčenská, čo ako dospievajúci mladí chalani sme nevnímali ako výhodu 😊. Napriek tomu som si časom zvykol aj na program aj na nových ľudí. Všetci mi veľmi prirástli k srdcu.

Nakoľko škola mi zo začiatku išla pomerne ľahko veľmi veľa som si čítal. Mesačne som dokázal prečítať aj viac ako 20 kníh. Zrejme som sa mal viac sústrediť na štúdium nakoľko neskôr mi už veci chýbali – avšak vždy som mal šťastie na kamarátov – zvyčajne Fera Kováčika ktorý sa snažil doučiť ma veci ktoré som nevedel. Mal to so mnou ťažké. Aj učitelia.

Pedagogický zbor na škole bol ukážkový. Na začiatku pomerne skúsených pedagógov vystriedali nové mladšie posily s ktorými sme si rozumeli a na ktorých istotne nielen ja rád spomínam. Pokračovali v trende výuky a výchovy ktorý som zažil už na základnej škole. Dávali nám príklad nielen akademický ale aj morálny. Myslím že kombinácia týchto vlastností veľmi obohacuje nielen študentov ale aj všetkých tých na ktorých majú títo ľudia neskôr dosah.

Nakoľko bolo gymnázium pomenované po talianskom svätcovi, vedel som si vybrať ako jeden z dvoch cudzích jazykov Taliančinu. Žiaľ sa mi ju doteraz nepodarilo reálne využiť (vzhľadom na čas ktorý prešiel od posledného využitia tohto jazyka sa bojím že ho ani nevyužijem). Avšak maturita ktorou som končil v roku 2005 bola zaujímavým vyvrcholením môjho štúdia. Maturoval som zo Slovenského jazyka, matematiky, taliančiny, dejepisu a náuky o spoločnosti. Maturita dopadla nad očakávania, zrejme kvôli mojej stávke so Štefanom. S ním som sa stavil že ak to dám tak dobre ako som nakoniec dal, urobím si púť na mariánsku horu v Levoči na niektorý zo sviatkov sv. Cyrila a Metoda. Môj sľub som zatiaľ nesplnil avšak mám ho stále na mysli.